Nevieš si predstaviť ako ťažko sa mi píše tento text
Keď mi idú hlavou všetky tie koncerty
Tie chvíle strávené s mojimi na cestách
Tá emócia sa vracia späť keď plný dom kričí naše meno
Keď pozriem na svojich chalanov a každý ukáže na svoju ruku
Na husiu kožu z toho čo sa v tých klubov a na festivaloch deje
Je to tak silný pocit, že viac už len bude narodenie mojej dcéry
Keď si ju chytím prvýkrát do svojich rúk a dám jej pusu
Ty tam pod pódiom si ani neuvedomuješ čo si mi do života dal
Patrí ti obrovské ďakujem
Ale teraz to cítim tak, že musím ísť
Ako sa hovorí: "Vyhorel som"
Nemám pocit, že ti viem teraz ešte niečo dať a naopak
Už nemám pocit, že mi dokáže dať hudba to čo potrebujem
Ale nebuď na mňa nasraný
Ja tu budem s tebou vždy keď si ma pustíš
A ja si na teba spomeniem vždy keď pôjdem cez tvoje mesto
Hovoria mi brácho nemaj depku
Ale čo Vy kurva viete o tom čo mi je
Veď máš všetko čo si chcel a rozbil si tú klietku
Môžeš brať zo zlatých tanierov a nie pomyje
Ja by som vymenil ten môj život za tvoj hneď tu
Ja Ti vramím ale nevidíš za fólie
Vidíš iba naleštenú metalízu len tu
Vidíš iba telo, ne srdce čo nebije
Ani nevieš ako moc by som to chcel zas
Precítiť to ako volakedy
Aby sa vrátil späť ten čas
Aby sa vratil ten pocit naspäť, ktorý tu bol vtedy
Stačilo by mi to len raz
Iba raz sa cítiť na pódiu ako v nebi
Neni náhoda že ten hlas
Odchádza mi stále viac a farebný svet ostal šedý
Každá cesta raz skončí a pomiznú sny, ktoré boli
Odíde plameň s tých očí a jedného dňa na konci stojíš
Každá cesta raz skončí a zhorí ten svet čo si stvoril
Už nechcem nech sa ten svet točí
Chcem ukončiť jednu a začať novú story
Ďakujem za tie roky ktoré mohol som stráviť s vami
Veľakrát by som vrátil čas
Ale nejde to vrátiť, nejde to vrátiť, čo bolo v nás
Ďakujem za tie roky ktoré ste pri nás stáli
Ďakujem všetkým za tú jazdu všetkých jázd
A za päť minút slávy, ktorú ste nám dali, ale už je ten čas
Pýtajú sa ma, že čo ti chýba
Však máš všetko o čom sníval si
A hovoril: život v oblakoch a silné krídla
Hudba bola tá na ktorú si siahnuť nedovolil
Najvyššie poschodie super výhľad
Nikto z ľudí nechápe tie tvoje dôvody
To jak žijem pre mňa neni výhra
Už chcem odísť z hradu do lesa plného slobody
Sám nechápem prečo sa to deje
Predo mnou sú plné stoly jedla
Ja ich odmietam, už ja ich nejem
Prejedol som sa už tak, že únava ten hlad predbehla
Pýtajú sa ma že čo sa deje
Prečo nebaví ma prvá trieda
Prečo sa už len tak neusmejem
Svet ti klope na dvere a ty ho v kľude pošleš vedľa
Všetko je to ako má byť
Nemyslím, že je to náhoda
Že by som chcel zase sám byť
Nemyslím, že som niekomu dlžný, že som málo dal
Všetko je to ako má byť
Neboj niekedy Ti zavolám
Za úspechom nie som hladný
Už lietanie ma zničilo, chcel by som zastať na nohách
Ďakujem za tie roky, ktoré mohol som stráviť s vami
Veľa krát by som vrátil čas
Ale nejde to vrátiť, nejde to vrátiť, čo bolo v nás
Ďakujem za tie roky, ktoré ste pri nás stáli
Ďakujem všetkým za tú jazdu všetkých jázd
A za päť minút slávy, ktorú ste nám dali, ale už je ten čas
Neviem čo bude za pol roka alebo za rok
Viem len ako to cítim teraz
Že sa chcem venovať svojej dcére a svojej žene
Možno sa budem chcieť vrátiť a možno má tu už nikto nebude čakať
A možno sa vrátim silnejší a vás tu bude raz toľko
