rola sa hmyri stovkou sklonenych hlav
naradie v rukach, velky spoteny dav
jak panstvo si nakazalo zasob bez vyhrad
ludia v prachu musia pracovat a zabezpecit hrad
zo strachu o rodiny zo strachu o strechy
len drzia papule a ignoruju posmechy
celej tej vrchnosti co tvari sa jak bozstvo
zapicovat mozu si len v krcme, pastou o stol
aj to len blazen. co to dokaze.
opustit sa pri pive ked nacuvaje straze
kym sa zvesti nerozsiria uteka jak vladze
spopod stola do kostola vypocut si kazen
po nociach dufa ze raz zmeni sa ich osud
neskoro za tmy spat a rano stierat rosu
no maju nadej lebo nechcu tmavy konec
a symbolom ich slobody su cvalajuce kone
silou vole, silou ducha, svojou silou
silou zhora, silou zvnutra, svojou silou
len s laskou a odvahou bez utrap vpred
svojou silooou, svojou siloooo-oo-ou!
silou vole, silou ducha, svojou silou
silou zhora, silou zvnutra, svojou silou
len s laskou a odvahou bez utrap vpred
svojou silooou, svojou siloooo-oo-ou!
tak tieto cvalajuce kone maluju ich hanky
bohuzial krvou na steny, nezdobia svatostanky
chcu tomu celit, rozpustaju vzdusne zamky (v hlavach)
v ohni horia zakonniky prace, na nich svabach
mudrejsi hovoria, ze ich pisali klauni
co zakryvaju usmev maskou strachu, ne pravdy
vraj pracovat je nutne aby prekvitalo kralovstvo
peniaze nikde ale povedanych planov sto
chceli by odletiet jak vtaky, no uviazli v trni
pocujem dobre? zevraj nehryz ruku, co ta krmi?
my krmime vas, ozyvaju sa hlasy z kolni
napriek tomu coraz viacej menia sa na nevolnych
ludia co vedia to, ze davat je viac nez brat
sa zbiehaju jak sliny, vyckavaju na prevrat
no nikto prvy nechce byt, prvy co vezme zbran
cakaju janosika, ktory by im vytrel zrak
silou vole, silou ducha, svojou silou
silou zhora, silou zvnutra, svojou silou
len s laskou a odvahou bez utrap vpred
svojou silooou, svojou siloooo-oo-ou!
silou vole, silou ducha, svojou silou
silou zhora, silou zvnutra, svojou silou
len s laskou a odvahou bez utrap vpred
svojou silooou, svojou siloooo-oo-ou!
zil medzi nimi chlapec, uz od detstva bol iny
nestaval s ostatnymi deckami si hrady z hliny
behaval s divokymi konmi, rozpraval hodiny
sa s ludmi po celom kraji, mladymi aj starymi
rozpraval o obrovskej sile v nasom vnutri
o tom, ze svet uviazol vo vodach mutnych
zhonu a mamonu, co hrubymi murmi
delia nas od sily v nas, mal tichy hlas, taky smutny
a tam kam prisiel, tiche slova o sile lasky
trhali ludom puta z ruk, a z oci pasky
spolu s ich poctom ale obavy na hrade rastli
dohodli pani sa tam na krokoch raznych (hajzli!)
znizili prideli, vraj v kraji lupi zbojnik (vraj)
"bol to ten lump s divymi konmi!" - pocut z kolni (vraj)
vraj s hrstou hrachu baba, pomohla im ho zlapat,
vraj slo o tridsat striebornych a zradu kamarata.
silou vole, silou ducha, svojou silou
silou zhora, silou zvnutra, svojou silou
len s laskou a odvahou bez utrap vpred
svojou silooou, svojou siloooo-oo-ou!
silou vole, silou ducha, svojou silou
silou zhora, silou zvnutra, svojou silou
len s laskou a odvahou bez utrap vpred
svojou silooou, svojou siloooo-oo-ou!
namestie pod sibenicou a velky spoteny dav
a vsetci skanduju: "SMRT!", az na par sklonenych hlav
pred katom stoji ten co daval chudobnym, bohatym bral,
aj ked za cely svoj zivot nikomu nic nezobral
"zavesime ho na hak, malo bol by mu spagat"
vraveli pani si, nech boji sa ta vzpurna pakaz (nech sa boja!)
nemohli zabit s nim vsak silu jeho slov,
co v ludoch s nadejou a vierou zapalili stovky plamenov.
take nazvali ho svatym, zacali jeho slova,
zbierat a zhromazdovat v chramoch a tam prepisovat,
a ked ich premiesali strachom dvorni pisari,
za statne nabozenstvo vyhlasil sam cisar ich.
odvtedy pocuvaju jeho slova v kostole
a zase boja sa aj buchnut pastou po stole!
po stenach v ulickach zas najdes cvalajucich koni znak
a strechy svatostankov zdobi obrovsky hak!
